Ja chcem byť konzervatívny. Hovoriť na Slovensku po slovensky. Nebáť sa večer prechádzať po uliciach. Ak chce niekto bývať u nás a chce dostať občianstvo SR, mal by zároveň prijať naše tradície a kultúru spoločnosti ako takú. Ak chce niekto vyznávať islam či inú vieru – nech sa páči, ale my sme kresťanská krajina. Preto nebudem mať nič ani proti krížiku v škole či na úradoch, ale budem mať pripomienky k tomu, aby ma niekto na Slovensku napomínal, že toto alebo ono nie je vhodné, pretože by sme tým mohli uraziť tú alebo tú menšinu.
Tradície a kultúru je potrebné si chrániť ako poklad nepredstaviteľnej ceny. Je to to jediné, čo nám ostalo po našich predkoch. Ak si to zničíme otvoreným multikulturalizmom, tak sme sa odsúdili na zánik ako národ. To ja nechcem. Budem absolútne dodržiavať všetky pravidlá napríklad Iránu, ak by som tam išiel. Je to ich krajina a kultúra a jednoducho, ak som na návšteve, tak sa správam podľa ich pravidiel.
To však očakávam aj od nich – návštevníkov, že sa budú správať podľa našich, či už písaných alebo nepísaných noriem a pravidiel. Jednoducho sme na Slovensku doma a nebudem sa prispôsobovať žiadnym novým kultúrnym dovozovým prvkom. Je smutné, že si to nevieme presadiť podobne ako Austrálčania. Som za spoluprácu medzi národmi, ale ohraničenú mantinelmi. My sme doma na Slovensku a tu sa hrá naša „muzika“. V iných štátoch si veľmi rád vypočujem a spoznám ich kultúru a spoločnosť ako takú.
Multikultúrna Európa je iba mýtus. Je to veľmi zlá vízia. Ne jednej strane chceme uchovávať národné tradície a na druhej ich ničíme multikulturalizmom. Jedno odporuje druhému. Skôr som za poznávanie iných kultúr, ale na ich území. My máme odzemok, Rusi kazačok, Latinská Amerika mambo, čaču, tango. Je to úplné iné, keď ste na vystúpení Alexandrovovcov, Sľuku, či Lord of the dance. Práve týmto udržiavaním tradícií sa učíme spoznávať iné kultúry, ich dynamiku a temperament. Nie násilným demokratizačným multikultularizmom.