Tiež mám zopár starých kúskov. Možno už aj archívnych, či z bývalého TUZEXU, alebo z LUXUSU a pod. Tieto veci mi vydržali aj 15 či 20 rokov. Sú síce sprané a do spoločnosti sa vraj nehodia, ale mne sa ich vôbec nechce vyhodiť. Cítim sa v nich super a kašlem na módu a spoločenský názor. Nemám záujem o hodnotenie môjho zovňajšku. Štýl už nemením takmer 20 rokov a som s ním spokojný.
Problémom je, že niektorí ma za to odsudzujú. Veď reprezentuješ, chodíš do spoločnosti, tak musíš kráčať s dobou. Ale ja jednoducho nechcem. Mám svoje obľúbené obleky, topánky, vetrovky... módne spoločnosti veľmi na mne nezarobia, no čo už. Som tak trošku aj enviromentalista, ale len trošku a som si vedomý, že každou kúpou nejakého zbytočného tovaru, či oblečenia podľa najnovšej módy, škodím aj našej prírode. Beriem to z tej lepšej stránky. Radšej dám peniaze za nejaké divadlo, návštevu hradu, či prechádzku v lese a prejdem sa tam v tých mojich starých pohodlných gatiach s ošúchaným klobúkom.
Stále to však budem ja a vždy nové oblečenie podľa najnovšej módy mi môže byť ukradnuté. Áno, kúpim si aj niečo nové, ale ak to nevyhnutne potrebujem a nie iba pre to, aby som šiel s, dobou a aby sa mi to hromadilo v šatníku. Za vrchol nevkusu považujem plesy a vyjadrenie dám ktoré dajú za nejaké šaty tisíce a sú len na jedno použitie, aby ich kolegyne neohovárali, že to mali dvakrát na sebe.
Každý má právo na svoj konzum, ale potom nech sa na nás, praktikov, pozerajú tými istými očami ako na ostatných, hoci nejdeme podľa najnovšej módy a nosíme ležérne veci, v ktorých sa cítime pohodlne.
PS: Vážení chlapi, aj vaše manželky či priateľky to musia sem tam „prehrýzť“? J