Tá demokracia však ostala za straníckymi tričkami a finančnými záujmami. Ak píšete náhodou niečo zlé o neprispôsobivých občanoch, už je zle. Ste mediálny nepriateľ. Síce umožňujú takýmto revolucionárom písať naďalej, len dokedy? Môžete sa vyjadrovať, to áno. Povedia vám, ak nechcete, písať nemusíte. My sme vám dali náš priestor. Je však na mieste otázka, kto komu vlastne robí službu?
Adminovi a vlastníkovi stránky, ktorému zadarmo rastie čitateľnosti na jeho stránkach a tým aj reklama jeho produktov a prístup k článkom, z ktorých si môžu vyberať podľa svojej ľubovôle. Kto je vlastne komu prospešnejší?
Čo sa však stane, ak sa začnú blokovať autori iného politického názoru na takýchto tzv. slobodných "článkoch" (blogoch)? Autori prestanú písať. Polemiky v diskusiách sa prestanú rozoberať. Čitateľnosť danej stránky začne klesať. Návštevnosť začne padať (ak sa umelo nezvýši). „PR“ a dôvera voči serióznym a nezávislým novinárom daného plátku okamžite klesá. Stránka a informácie na nej začnú nudiť. Čitateľ už nemá záujem navštevovať jednofarebný plátok. Dokonca už nemá ani len záujem kúpiť si takéto informácie v tlačovej či elektronickej verzii. Proste skončí a ide k niekomu inému, alebo si začne konečne tvoriť svoju vlastnú mienku!
Potom gratulujem! Cenzúra a nedostupnosť aj iných názorov núti ľudí začať uvažovať. Začať uvažovať? Nie je to náhodou proti smeru, ktorý zavádza akurát cenzúra? Slovač je jednoducho taká. Čím horšie, tým lepšie. Disidenti v našej spoločnosti začnú byť znovu populárni. Už sa ale nebudú zatvárať. Existujú aj iné sofistikovanejšie formy odpisu konkurencie.
Novinári a médiá zjavne nechápu, v čom spočíva sloboda a prepočítavajú ju na peniaze. Akú spätnú väzbu potom môžu očakávať od ľudí? Kto im ešte uverí? Jednoducho: kto ťa platí, toho pesničku spievaj.
Je jedna z možností a to zaplatiť si popularitu či čitateľnosť. To je už však skrytá komercia a reklama daného produktu. Sila peňazí má v našej spoločnosti otvorené dvere dokorán. Ak by mal aj ten najtvrdší oponent dostatok peňazí na zmenu myslenia médií, tak by to problém vôbec nebol a začali by všade hrať jeho pesničku. Pre novinárov či redaktorov by boli ihneď tí najlepší z najlepších.
Tak mi už nič neostáva len zaželať všetkých slobodný rok 2012, bez cenzúr. A naozaj všetkým hlavne veľa zdravia! Ostatné nie je až také podstatné J.