Reklamácie a zákazník ako nepodstatný subjekt II

Autor: Gabriel Huraj | 7.12.2011 o 19:07 | (upravené 7.12.2011 o 19:13) Karma článku: 7,54 | Prečítané:  1192x

Jeden z posledných týždňov tohto roku som strávil ako na ihlách. Nejako sa nazbierali reklamácie a sťažnosti na výrobky a služby. Jednoducho, ak niečo kupujete, sem tam sa niečo aj pokazí. Len toho bolo v tomto období veľa. Ešte pred mesiacom som písal blog o našich obchodoch a „super“ službách a tak prinášam niekoľko výstupov a záverov.

Jeden z hlavných problémov bol netbook Toshiba – proste katastrofa. Niektorí z vás ma obviňovali, že s tým  jednoducho neviem robiť. Žiaľ, nevedel to ani servis danej značky. Tu musím uznať aj ústretovosť predajcu NAY. Zistilo sa, že chybný je pravdepodobne od začiatku systém, na ktorý sa však záruka nevzťahuje (síce neviem prečo, keď je v ňom už predinštalovaný). Na vlastné náklady ho NAY dala preinštalovať, niektoré poruchy odstránili a niektoré ostali. Už som sa s tým zmieril. Žiaľ, amaterizmus zmluvných servisných pracovníkov Toshiby nemal hraníc. Ja mať takých servisákov, tak ich prepustím. Opravovali funkčný netbook!!! Znovu opakujem - nejde o predajcu! Len na mieste predajcu by som asi nebral viac od firmy tovar, ak si nevie zabezpečiť servis. Pravdu mali aj tí, ktorí tvrdili, že SOI neurobí prakticky nič a len preskúma postupy bez ohľadu na funkčnosť.

Druhý bol Orange a ich zvláštne fakturovanie mesačných poplatkov. O tri dni sa mi ozval telefón s ospravedlnením, že mali systémovú poruchu a v ďalšom mesiaci mi za spôsobený chaos odpočítajú 10% z ceny faktúry. OK, beriem.

BAŤA ostal aj so svojimi topánkami v nedohľadne. Odvtedy ho obchádzam veľkým oblúkom. Viem, že kvôli mne neskrachuje, ale čo už. Opačným príkladom bol zase Intersport, ktorý reklamáciu uznal a peniaze vrátil.

Jednoducho, každý prístroj má v sebe to spomínané „kur.ítko“(v). Nič nie je nesmrteľné, ale vydržať aspoň také štyri roky by to mohlo. Jeden náš starý televízor SONY – má už vyše 30  rokov a je funkčný. V poriadku, chápem, máme dobu spotreby, ale aspoň životné prostredie by si viac oddýchlo a nemuselo by byť toľko odpadu, ak by výrobky vydržali dlhšie. O servisoch už ani nehovorím. Opravovať sa prestalo. Výmena je jednoduchšia.  Minule som za opravu zaplatil viac ako za nový prístroj a to len kvôli tomu, že som mal k prehrávaču srdcový vzťah (nerád sa lúčim so svojimi obľúbenými vecami). 

Toto obdobie malo aj svoje svetlé stránky. Znovu sa mi stalo, že som zabudol v autobuse klobúčik. Tak som behal od autobusu k autobusu a čuduj sa svete, našiel ho pán šofér zo SAD Prešov a ešte ho aj odložil a dokonca si ma aj pamätal. Klobúk dole J a veľká vďaka. Ako som už písal, hodnotu síce nemal, ale určité väzby k veciam mám. Tak chodím stále s klobúčikom.

Vážení  spotrebitelia, nebojte sa reklamovať nekvalitné výrobky. Je potrebné trošku zabojovať aj za tie práva spotrebiteľa. Výrobky už nie sú tým, čím bývali. Vianoce prinesú množstvo darčekov a človek jednoducho nemá na to, aby míňal stále za niečo, čo v podstate ani nepotrebuje.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?