Na ich mieste by som spravil to isté. Využil by som Úniu. Požičal by som si, čo sa len dá. Žil by som si ako prasa v žite a potom by som zbankrotoval. Načo vrátiť dlžoby, veď sme si veselo užívali. Ono to niekto zaplatí. Áno, zaplatia to, ale nie bohatí, ale práve takí normálni ľudia, čo žijú v Európe zo dňa na deň a nestačia sa čudovať, čo im to tá spoločná Európska únia priniesla. Ešte sme si nestačili užiť ani výhody v Úniu a už sa hovorí o jej krachu.
Čo bolo predtým nemožné, teraz je reálne a Gréci sa tešia. Sem tam sa potešia aj Nemci či Íri, že našli nejakú tú účtovnú knihu. Jedni za 55 miliárd € a druhí len za smiešnych 5 miliárd. Ako majú potom ľudia Únii veriť? Je to absolútne chorý systém. Brusel sa tvári, že kontroluje, ale čo a koho? Rovné uhorky? Neobrobené polia? To sú naozaj priority.
Je potrebné poukázať na problémy, ale čo s tým spravíme, keď samotní Europoslanci ani Európska komisia sa k tomu nemá. Zbytočné výdavky na desivý aparát úradníkov. Brusel už žije len z toho a z praliniek. Ja radšej preferujem pralinky. A načo je Štrasburg? Aby sa páni poslanci poprevážali raz mesačne na rokovanie, ktoré v pohode zvládnu aj v Bruseli? Euríky tečú pekne špedičným firmám, leteckej doprave, hotelom...
Spoločnosť začína hniť. Hnije už dosť dlho, ale momentálne sa dostala do kvasného procesu a je ju už aj cítiť. Je ju cítiť na našich peňaženkách a nekonečnom uťahovaní opaskov. Aký bol vlastne rozdiel medzi socializmom a súčasnou demokraciou? Žiadny. Maximálne v tom, že vtedy za iný názor zavreli a teraz sa hlasuje dovtedy, kým to nie je demokraticky odsúhlasené. Všetko je už rozhodnuté a galský kohút s nemeckým buldogom len kujú pikle. Slovenskému svišťovi už toho veľa neostáva. Má svoje problémy. Sem tam ho okradnú , sem tam dostane po papuli, ale zahlasuje za toho kohútika aj buldoga. Čo už, keď majú zamestnaných ostatných svištíkov vo svojich fabrikách.
Svet sa už nabažil a čaká ho kríza prebytku a morálky. Sme ešte poriadne ďaleko od dna, ale blížime sa k nemu míľovým krokom. Asi budeme musieť naozaj padnúť na samotné dno, aby sme sa spamätali. No a Gréci so svojou drachmou si zase sadnú pred svoj domček a budú spomínať na staré zlaté časy, keď ešte aj na svojho mŕtveho dedka dostávali peniaze. To už možno aj my budeme platiť korunou J, alebo aspoň tými platinovými sitkami.
PS: A taký optimista som bol J.
