Bol som na našej záverečnej konferencii v Bruseli o globálnom otepľovaní pri príležitosti medzinárodného roka lesov. Vypočul si zopár názorov. Je to naozaj závažný problém, aj keď o metáne sa tam nehovorilo. Tak som začal premýšľať. Je to jeden z najnebezpečnejších skleníkových plynov (samozrejme okrem vody).
Preto sa pýtam, prečo sa nepredávajú emisie aj z našich zadkov? Veď náš počet neustále stúpa! Už ani neviem koľko miliárd nás je? Šesť či sedem? Pre týchto ľudí treba aj potravu a to je ďalší metán, ktorý produkujú zvieratá.
Museli sme nájsť nepriateľa a tým sa stal oxid uhličitý. Dobrý biznis. Vlastne ani neviem, ako ho všetok spočítajú a ako, že predajú tie povolenky niekomu inému. Kto mu odpočíta koľko, že tej CO dvojky vlastne v skutočnosti spálil. Sú to určite náročné výpočty a ja ich asi nepochopím. Nevadí.
Druhú vec, ktorú som si uvedomil na konferencii, bolo množstvo veľmi kvalitného papiera, ktorý padol za obeť propagačným materiálom, ktoré by stačilo dať na nejaké CD a ešte ľahšie by bolo, keby si to každý mohol stiahnuť na kľúč a bolo by. Nemusel by som domov vláčiť päť kíl propagačných materiálov.
Zdá sa však, že papier je nenahraditeľný na takýchto konferenciách, rokovaniach a projektoch. Nevadí, že ešte raz či dva razy sa na to pozriete a ostane to ležať v kúte.
Uvádzam preto túto konšpiračnú teóriu o CO- dvojke. Niekedy ma totiž už unavujú debaty o tomto akože generálnom probléme nášho globálneho otepľovania.
