Kozľa v mlieku

Autor: Gabriel Huraj | 13.9.2011 o 10:54 | Karma článku: 6,25 | Prečítané:  1232x

Keď sa chcete naozaj nefalšovane zabaviť, vrelo odporúčam túto knihu od Jurija Poľakova. O čo v nej ide? V Sovietskom zväzu sa schyľuje k perestrojke. Každý nadáva, všetci majú svojho anjela z KGB. Spisovatelia sú strážení. A zrazu pri vodke a debate o sovietskej literatúre vznikne stávka.

Stávka, ktorá rozhodla o osude Sovietskeho zväzu a aj o osude našom. Dvaja spisovatelia sa v podguráženom stave stavili o to, že zo sprostáčika Viťka urobia hviezdu. Doslova vyrobili z neho hviezdu literárneho neba bez toho, aby napísal čo len čiarku. Ak budete náhodou čítať túto knihu, nebude sa vám zdať až také neuveriteľné, že to naozaj nemohlo byť tak. Nebudem vám ďalej písať o tomto diele, aby som vás neobral o skvelý čitateľský zážitok a aby som príliš veľa neprezradil.

Pamätám si na tú dobu, kedy prišla glasnosť a perestrojka. Mali sme sny a ideály. Mysleli sme, že múdrym a vzdelaným bude patriť svet. Nie je to však ani doteraz tak. Doba sa prakticky nezmenila. Len kradnutie je kultivovanejšie. Už sa až tak nevypaľuje. Teraz postačia schránkové firmy, rozličné fondy, ktorých majiteľov nezistíte, ani keby ste čo robili. No a z nevzdelaných idiotov sa stávajú hviezdy takmer každý deň. Stačí si zapnúť nejakú reality šou a už sa to rinie. Hviezde spomínanej knihy - Viťkovi stačilo dookola opakovať zopár fráz k tomu, aby sa prepracoval k elite. Na začiatku mal svojho „rukovaditeľa“, postupne sa však začal oťukávať a už ho nepotreboval. Stal sa hviezdou najvyššieho formátu.

Ak si zoberiem   do úvahy dnešných vytrénovaných politikov na klamstvo, je to vlastne to isté. Napísaný román, v ktorom boli len čisté strany bez jedinej čiarky. Čosi ako  Cisárove nové šaty. Dokonca za tento román dostal Viťok „Bakerovu“ cenu v USA, za všetko  vďačil jedinému slovíčku a omylu v priamom televíznom prenose.

Paralely so súčasnosťou sú až neskutočné. Ja som sa veľmi dobre bavil na jednotlivých frázach a pravdepodobne si to prečítam aj v origináli. Autor predostrel jedinečný ruský humor a bežné reálie zo života. Kto pozná aspoň trošku ruský temperament a pri čítaní si to predstaví, musí pri niektorých opisoch doslova vybuchnúť od smiechu. Mne sa to párkrát stalo vo vlaku J.

Trefne použité vulgarizmy na správnom mieste sú k nezaplateniu a dotvárajú atmosféru. Jednoducho - Poľakov vie, kde a ako ich použiť. Táto kniha by v pohode mohla slúžiť ako príručka – ako sa stať slávnym.

Doba a prostredie sú dokonale popísané. Najhoršie na celej veci je, že súčasnosť sa tomu dosť podobá. Ako keby sme sa vracali do určitej totality, kde znova budú ľudia súdení za svoje názory a myšlienky. Len vedúcu úlohu už nemá strana, ale peniaze. Peniaze, peňeži, peníze, peňáze. V dnešnej dobe za ne kúpite takmer všetko. Či už priamo, alebo okľukou. Naši straníci nám to dokazujú deň čo deň.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?