Mal som možnosť prejsť si zopár školiacich materiálov. Niektoré sa podobali ako vajce vajcu. Ich kvalita nemala s praxou absolútne nič spoločné. Sú to akési idealistické materiály, ktoré vychádzajú z ideálneho stavu. Každý sa chce vzdelávať, v školách máme dostatok peňazí, prebytok voľného času, sme ideálni učitelia atď.. To, že za niektoré kredity sa platí, už ani nevravím. Čo je to pre učiteľa zaplatiť si za kurz vyše 100 eur.
Jednoducho aj MŠ si musí uvedomiť, že ideálny stav nejestvuje a bez zlepšenia materiálno- technických prostriedkov to nedosiahneme. Ja som obyčajný podnikateľ, ale na zlepšenie svojej kvalifikácie nepotrebujem platené kredity, či už zo strany štátu, alebo zo strany súkromných vzdelávacích inštitúcií. Vždy si zaplatím za to, čo podporuje rozvoj mojej firmy. S tým, že mi to prinesie určité zisky a v budúcnosti zníženie nákladov na výrobu.
Tu však vzniká opačný efekt. Po siedmich rokoch sú kredity nanič a začína sa odznova. Ak mám raz kvalitného a dobrého zamestnanca, nebudem ho predsa buzerovať, nech si umelo zvyšuje kvalifikáciu. Ak si bude chcieť rozšíriť svoje vedomosti nad rámec pracovných povinností, je to jeho vec. Ak je však dobrý a páli mu to aj bez ďalšieho kreditného vzdelávania, nemám problém mu aj priplatiť.
Toto v školstve nefunguje. Kvalita sa často nahrádza kvantitou a hromadnými nezmyselnými školeniami. Pozrel som si zopár videí z takýchto školení a myslel som, že keby som toto mal absolvovať, tak vybuchnem už po pol hodine. Školitelia boli totálne afektovaní a s dospelými učiteľmi rozprávali nie ako s rovnocennými, ale ako s deťmi z materskej škôlky. Chýbal tam klasický pohľad a skúsenosti z praxe. Školili niečo, čo si v živote neodskúšali priamo v praxi. Nedajbože, že z pléna padla nejaká otázka, ktorá sa vymykala štandardu.
Naše školstvo vychádza v tejto reforme zväčša zo skúseností západnej školiacej literatúry a pedagogických postupov, ktoré sú nejaké príliš hravé a voľné. Predtým sme vychádzali z východných a socialistických postupov memorovania. Ani jeden z postupov možno nie je správny a bolo by dobré zamerať sa na akceptovanie našej mentality a kultúry.
Je to ako v hokeji. Dali nám kanadského trénera, ktorý až tak dobre nepochopil našu stredoeurópsku mentalitu, proste nebola to naša hra a hralo sa nám ťažko. Podobne je to v školstve. Nedá sa všetko prenášať a transformovať do nášho vzdelávacieho systému. Myslím, že aj Komenský by sa začudoval našej prílišnej benevolencii a tzv. demokracii v školách. Čudoval by sa aj totálnej potupe učiteľov v spoločnosti, v ktorej kedysi toľko znamenali. Teraz sú len určitými prostriedkami, podobne ako stroje na výroby. Ale aj stroje je potrebné sem tam opraviť a naolejovať, dať im pauzu a poznať ich slabé aj silné stránky. Aj sa stroj pokazí, ak sa bude na neustále zvyšovať jeho výkon, až kým sa nebude dať ani opraviť a skončí v šrote. Prepáčte mi, vážení učitelia, že ja ako amatér sa púšťam do týchto tém, ale štve ma vaše postavenie v spoločnosti možno aj preto, že manželka je učiteľka, mama bola učiteľka a ja mám aspoň DPŠ-ku, aj to len pre prípad, že sa to raz zlepší J.
