Interkultúrny, multikultúrny, globálny

Autor: Gabriel Huraj | 10.6.2011 o 21:19 | Karma článku: 6,29 | Prečítané:  1084x

To sú tri slová, ktoré som mal kedysi rád. Teraz ich však už pomaly, ale iste začínam vytláčať zo svojho slovníka. A to som až prednedávnom pochopil, o čo ide. Také slovíčko ako interkultúrny je ozaj zaujímavé a veľmi často opakujúce sa v slovníkoch medzinárodných nadácií, organizácií a pod.. Lenže v akom zmysle ho máme chápať v súčasnom svete? 

Máme ho chápať tak, že sa musíme každému prispôsobiť v našej krajine a každého prijať s otvorenou náručou, aj keď bude spôsobovať  problémy? Nemali by sa náhodou prispôsobiť prisťahovalci nám? Nášmu systému, kultúre a jazyku? Rád cestujem a obdivujem zvyky a tradície všetkých krajín, ktoré som navštívil. Prečítam si základné informácie o tom, čo sa môže a čo nie. Podľa toho sa v danej krajine aj správam. Ale to  isté nerobia iní návštevníci a naši turisti sú na tom podobne. Ak niekam vycestujeme, sme niekedy arogantní voči miestnym zvykom. Niekedy sme až takí arogantní, že v rámci transferu našich demokratických ideológií bombardujeme úplne cudzie krajiny. Niekedy chceme tak veľmi pomôcť, že niektorým krajinám viac uškodíme. 

Podobné slovíčko je aj multikultúrny – to mi však ešte ako tak sedí, ak sa nadýcham atmosféry Londýna, Paríža či Amsterdamu. No nie je pre mňa zaujímavejší pobyt v inej krajine, ak si prezriem, ako žijú tamojší ľudia normálnym životom, čo ich trápi, aké sviatky oslavujú.... To jednoducho nie sú hotelové komplexy, za ktorých múrmi sa končí daná krajina  a my dovolenkári potom vravíme, aké úžasné rezorty sme navštívili. My sme tieto krajiny v hotelových rezortoch nenavštívili, ony sa prispôsobili nám – pohodlným turistom, aby na nás jednoducho zarobili. Stráca sa postupne kolorit trhoviska v Istanbule, či klasického bulharského vidieka. Turisti takéto destinácie jednoducho ničia svojou pohodlnosťou.

A do tretice slovíčko globálny – tak to mi sedí najmenej. Vďaka globálnej ekonomike máme aj globálne ekonomické  a sociálne problémy. Čína skúpila akcie USA, Japonsko má podobné problémy so zadlženosťou ako USA. No na USA asi nemá žiaden štát. Čo ak tento globálny gigant padne a my v rámci globálneho zriadenia padneme sním. Veď  už ani svetová vojna nemôže byť, pretože nikto nevie koľko investorov je z tej ktorej krajiny. Štáty globálne žijú na dlh. Ja ako SZČO si to neviem vlastne ani veľmi dobre predstaviť. Veď musím niečo zarobiť, aby som prežil. Ináč jednoducho neprežijem a globálny štát mi už potom veľmi nepomôže.

Čím je živočích väčší ťarbavejší, tým je ľahšou korisťou pre menšie formy života a presne tam smeruje naša globalizácia. OSN je už len bezzubá organizácia, ktorá vydáva rezolúcie a ktoré prakticky všetci ignorujú, pretože USA a NATO sú tu na všetko. Európska únia je ako taký mrož. Kým mala dostatok vody k svojmu životu, bola spoločnosť na vzostupe.  Ako náhle ju vytiahli na suchý breh, stáva sa nemotornou, ťarbavou a nevie si tú vodu nájsť.  Grécko zažíva v týchto dňoch mesiacoch svoj druhý veľký pád. Jeden bol ešte dávno, keď sa stalo súčasťou Rímskeho impéria a druhý táto kolíska demokracie prežíva teraz. Všetci si to odnesieme, len škoda, že Slováci skôr, ako stihli využiť všetky výhody. My sme tu boli vždy len na robotu, pretože sme sa nikdy nevedeli poriadne ozvať!  Slová, ako národný či patriot sa stávajú nepohodlnými a dávajú sa do vzťahu s extrémnou pravicou.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?