Budúcnosť lesov, alebo Kam s emisiami

Autor: Gabriel Huraj | 4.5.2011 o 8:06 | (upravené 4.5.2011 o 8:13) Karma článku: 4,76 | Prečítané:  670x

V súčasnosti sa vedú polemiky o emisiách, ukladaní uhlíka, ozónovej diere či globálnom otepľovaní. Faktom však je, že ešte nikto nepozná odpoveď na otázku, čo s nami bude. Príroda nás už asi má plné zuby. Bezohľadne ju ničíme. Ale ničíme prírodu? Ja si myslím, že nie. Ničíme v prvom rade sami seba. Je to taká tichá vojna. Príroda nás určite prežije, či už v takej, alebo onakej forme. My budeme zodpovední len za zničenie jedného mysliaceho druhu homo sapiens. A vtedy si príroda vydýchne. Nastúpia nové druhy, evolúcia začne od začiatku. Naše lesy sa rozrastú. Prírode už bude jedno, aký druh bude prevládať. Otázkou však je, čo urobíme v tomto medziobdobí ? Budeme sa na to len prizerať, alebo si prírodu nakloníme na svoju stranu?   

KačkyKačkyHuraj

Zhruba do 18. storočia ešte žil človek prakticky bez nerozložiteľného odpadu. Neboli totiž plasty. O CO2 sa postarali naše hojné lesy.  A tu sa dostávam  k jadru problému. Upozorňujem, že píšem len svoj názor. Oxid uhličitý sa stal nástrojom biznisu, z ktorého nemá nikto nič, len jednotlivé firmy si zvyšujú kapitál predajom povoleniek. To je absolútny blud. Ak má ma niekto prospech z predaja povoleniek, nech sú to naše lesy, polia, lúky atď. Veď práve táto časť zachytáva a ukladá podstatnú časť oxidu uhličitého. Vlastníci lesov nemajú mnohokrát nič z toho kúska lesa, hlavne ak leží v nejakom národnom parku. Na toto by mohli slúžiť práve finančné prostriedky z emisií. Je aj otázkou, či zatepľovanie, na ktoré išli tieto prostriedky, je až taký ekologický projekt. Je to iba môj názor, ale tento polystyrén a jednotlivé omietky nie sú akurát ekologickým materiálom a ak doslúži, nebudeme vedieť, čo sním. V Anglicku začali prvé pokusy so zatepľovaním z dosák ovčej vlny, keďže bola v prebytku. Je to tiež ťažko odbúrateľný materiál, ale je to predsa len produkt prírody. V Nemecku sa zase často využíva ako povrchová úprava vysoko pálená tehla. Prakticky je to materiál využiteľný na dobu neurčitú. Takú tehlu počasie len tak nenahlodá. Tu je systém izolácie nasledovný, vnútorná stena, izolačné a tepelné vrstvy cca o hrúbke 3 cm a vysoko pálená (nad 900 stupňov Celzia) tehla.                      

Ak by išlo o mňa, ja by som zaviedol aj povolenky do lesa, proste také celoročné  lístky. Jeden rok by stál napríklad 5 € pre návštevníkov a turistov v lese. Pre zberačov lesných plodov 20 €, a pre zberačov odpadového dreva 80 €. Zároveň zberači odpadového dreva by mali presné termíny zberu za dozoru lesníkov, respektíve armády alebo polície. Tieto prostriedky by slúžili výlučne na rekultiváciu lesa a jeho obnovu. Tým by sa celkom pekne zabránilo drancovaniu lesov. Ak by bol prichytený nejaký zberač pri neoprávnenom odbere dreva z lesa, bol by to trestný čin. Veď lesy majú cenu nielen v dreve. Je to multifunkčné biologické zariadenie, kde patrí už spomínané ukladanie uhlíka, rekreácia, turizmus, lesné plody, vzdelávanie, poľovníctvo atď.. 

Ďalším problémom, ktorý ma dosť trápi, je vyhranenosť lesníkov a poľnohospodárov. Práve tieto dva segmenty, ktoré by mali spolupracovať, sú názorovo oddelené. Lesníci závidia dotácie poľnohospodárom. V tomto dávam za pravdu lesníkom, aj keď som tak trochu poľnohospodár. Ani v rámci EÚ nie je dostatočne upravená legislatíva, čo sa týka krajiny. Názvoslovie je častokrát odlišné. Les je ponímaný ináč u nás a napríklad v Španielsku.  Čítam si aj blogy o vode a jej funkciách, podobne aj literatúru z tejto oblasti. V jednom sú si odporcovia aj priaznivci zajedno, voda musí ostať v krajine. Ak by som mal tú možnosť, tak začnem práve od novostavieb, ktoré by museli mať zásobníky na dažďovú vodu a využívať ju ako úžitkovú. Čo by sa stalo? Ľudia by neplatili za dažďovú vodu a ešte by ušetrili za vodné a stočné. To by ale nesmela byť loby zo strany vodární. Ďalej by som určite pripravil program za podpory EÚ, ktorý by umožnili spraviť tieto systémy v rodinných domoch. Ak sa dá dávať podpora na kolektory a kotly na biomasu, prečo by to nešlo na zásobníky a čerpadlo na vodu?

Ešte sa krátko zmienim o  záplavách na Slovensku, keďže som zo Sabinova a ani nám sa to nevyhlo, budem kritický. Výstavba sa povolila aj na záplavových územiach a aj na geologicky nestálych, kde bol urobený dokonca aj geologický prieskum – napr. Kapušany pri Prešove atď.. Pýtam sa, čia je to chyba?  Príroda nám ukazuje ručičky, na ktorých je o minútu dvanásť, ak sa nespamätáme, nahradí nás iným druhom. A to vôbec nie som ekologický aktivista, nosím veci vyrobené z ropy, pijem z plastových fliaš, mám mobil, PC a ničím veľa papiera a dokonca som aj za jadrovú energiu, pokiaľ sa nenájde rozumnejšia forma. Pretože ani biomasa a iné alternatívne zdroje nie sú nevyčerpateľné. Vzniká toľko kotolní na biomasu, že o chvíľu nebudú mať čím kúriť. 

Len na jedno som zvedavý: čo bude s našou Zemou, ak  príroda odprace pána tvorstva a ničiteľa prírody v jednej osobe.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?