Úvaha nad stavom SZČO na Slovensku

Autor: Gabriel Huraj | 28.4.2011 o 21:36 | (upravené 28.4.2011 o 22:41) Karma článku: 6,90 | Prečítané:  906x

O pripravovanej reforme  odvodov pre SZČO sa toho už popísalo a nahovorilo toľko, že sa musím pridať aj ja. Podnikám zatiaľ 10 rokov. Nie je to dlhá doba vzhľadom na vesmír, ale vzhľadom na meniace sa zákony, ktoré v podstate už nie som schopný ani sledovať a dokonca pochybujem, že ich sledujú aj naši zákonodarcovia  a úrady. Už ich máme toľko, že ani nevieme, kde aká výnimka je.

 Ak by som bol ja ministrom, urobil by som nasledovné. Maximálne by som zjednodušil byrokraciu – proste živnostník by si zaznamenal len príjem a výdaj. To by platilo pre tých, čo nie sú platcami DPH. Načo rozčleňovať v peňažnom denníku všetky položky? Sumárne  sú aj tak všetky nakoniec nákladmi.  Čo by som ešte napríklad zaradil medzi odpočítaľné položky? Napríklad dovolenku, respektíve výlety na Slovensku do hodnoty 1000 €. Ďalej ošatenie do hodnoty 700 € výlučne od slovenských producentov a bolo by to jedno, či je to oblek, šaty alebo  nohavice. Podobne by som zaradil do odpočtu produkty remeselného charakteru vyrobené zo slovenských materiálov a slovenskými výrobcami napríklad do hodnoty 500 €. Čo by tým získal štát ? Minimálne podporu rozvoja cestovného ruchu, remesiel a textilného odvetvia. Veď všetko už dovážame z Číny či iných ázijských krajín.

 Ak by som bol ministrom, v prvom rade by som posúval eurofondy  smerom k modernizácii a kúpe strojov a zariadení pre malé firmy a živnostníkov, ktorí sú najflexibilnejšou pracovnou silou na trhu. Vláda podporila projekt  pri Prešove výškou 19,5 milióna €, kde získa prácu cca 400 ľudí. To je asi 48750 € na jedno vytvorené pracovné miesto, pričom manažérske pozície určite ostanú danej firme a ich kmeňovým zamestnancom. Ak by štát dal danú podporu slovenským firmám a malým podnikateľom, verím a trúfam si povedať,  že by  počet zamestnaných ľudí bol trojnásobný a strojno-technologický park podstatne viac zmodernizovaný a konkurencieschopný. Ak by boli jasne pravidlá pri udeľovaní štátnej podpory, potom by sa mohli predsa o takúto podporu zaujímať aj slovenský podnikatelia a živnostníci. Ak by sme mali my takéto daňové a iné úľavy, tak to by sa nám podnikalo! Jednoducho som  za transparentnosť,  pretože vyrovnáva podmienky podnikania.

Pre živnostníkov ešte v tomto štáte nikto nič neurobil. Patrím medzi výrobcov, teda viem, o čom hovorím. Pretĺkať sa v súčastnosti je veľmi ťažký chlebík a kto prežije nasledujúce dva roky, môžem tvrdiť, že prežije všetko. Napríklad ja by som aj veľmi rád dostával a bral väčšie objednávky. No na druhej strane sa mi to vôbec neoplatí, pretože  na nasledujúci rok by som mohol platiť také odvody, že by som to nemusel uniesť. Systém previazania daní s odvodovou povinnosťou je veľmi zlý a nie je flexibilný. Živnostníci by radi zaplatili tých svojich 20 %, ak by sa od zisku z jedného  roku neodvádzali odvody na ďalší rok.  Mám niekedy pocit, že živnostník je pre tento štát triedny nepriateľ, tak ako to bolo za socializmu, keď sa znárodňovalo. Teraz vás štát radšej pošle na úrad práce. Je to pre štát výhodnejšie? Asi áno. Ak sa štát chce vyhnúť živnostníkom, ktorí pracujú vo veľkých firmách, tak nech spravia zákon, že  takýto podnik môže zamestnať maximálne  napríklad 30 % ľudí so živnosťou na prácu v podniku. Boli by jasné pravidlá. Podniky by mali možnosť pružne reagovať na potreby trhu a kmeňových zamestnancov by sa to až tak nedotýkalo. Pretože prví, ktorí by poli prepustení v prípade krízy, boli práve títo živnostníci. Aj keď by zarábali viac na živnosť, nebolo by im čo závidieť, pretože by preberali riziko na seba. Na záver  zopár názorov a úvah, čo by som spravil, ak by som bol minister.

1.       Vrátiť tretí pilier do odpisov, ak vláde tak veľmi záleží  na našich dôchodkoch. Je od ich veľmi „pekné“, že nás najprv nalákajú a potom odpíšu.

2.       Zaviesť pre živnostníkov znovu úplne jednoduché účtovníctvo, bez delenia nákladov, ak napríklad živnostník nemá obrat vyšší ako 30.000,-€

3.       Podporovať živnostníkov a ich firmy tak isto ako zahraničných investorov.

4.       Eurofondy z NAD SME presmerovať na malých živnostníkov a podniky, ktorých hlavnou náplňou je výroba a služby – prioritne pôsobiace v cestovnom ruchu.

5.       Nám živnostníkom by stačila na modernizáciu strojného parku a služieb aj do výšky 15.000,-€

6.       Oddeliť výšku odvodov od daňového priznania v prípade ak živnostník neprekročí napríklad hranicu 30.000,-€.

7.       Zaviesť  možné odpisy, napríklad dovolenka strávená na Slovensku 1000,- €, odevy vyrobené na Slovensku vrátane materiálu, napríklad výška 700,-€, tradičné a remeselné výrobky od slovenských producentov v hodnote napríklad 500,-€.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?